Eva Raymond: O inšpirácii, knihách a Paríži

Má rada Hansa Christiana Andersena, no takisto Oscara Wilde. Tvrdí, že je jednoznačne čajový typ človeka, ktorý musí každé ráno odštartovať svoj deň šálkou zeleného čaju. Inšpiráciu pre svoje príbehy našla v uliciach a na strechách Paríža, no nápady takisto čerpá z nočného ticha. Reč je o Autorke Eve Raymond, ktorú sme pri príležitosti spustenia predpredajovej kampane detskej knihy Kocúr odnaproti, pozvali na mail-slovíčko. 

Sú autori a autorky bohémi? 

Eva: Asi áno. Ja sa tak často cítim, keďže sa riadim vetou: „Never stop dreaming“.

Ako povedal Walt Disney: „If you can dream it, you can do it.”, tak dennodenne snívam. 

Takže aj tvoj deň vyzerá bohémsky?

😀 Tak to už nie. Okolo ôsmej si dám rýchle raňajky a začínam pracovať. Obedujem väčšinou v rýchlosti pred počítačom. Poobede idem do škôlky pre dcéru a začína sa môj večerný kolotoč (hranie sa s dcérou, sprcha, večera, rozprávky) do takej ôsmej večer, kedy chodí moja dcéra spávať. Veľmi si potrpím, aby mala večer presný režim. Ja som totiž nočná sova. Večer sa snažím porobiť si ešte veci do práce a domácnosti, alebo môžem konečne venovať nejaký ten čas písaniu kníh.

Detská kniha Kocúr odnaproti je už takmer vo finálnej podobe. Aktuálne čaká na podporu ľudí v predpredajovej kampani. Spomínaš si ešte na deň alebo noc, kedy si začala písať príbeh Kocúr odnaproti?

Eva: Áno, príbeh som napísala 2. marca 2017. Pamätám si to, pretože som si tento neobyčajný deň zapísala do diára.

Hlavnými hrdinami sú kocúr Bielko a pes Čoko. Prečo práve zvieracie postavy?

Eva: Častokrát som pozorovala život odohrávajúci sa na parížskych strechách. Byty na najvyšších poschodiach majú často krásny výhľad na strechy. Ten pohľad Vám vyčarí úsmev aj v nepriaznivom počasí. Hotový balzam na dušu po náročnom pracovnom dni. Práve takto sa začal príbeh kocúra Bielka, ktorý sa rád prechádzal po parížskych strechách a balkónoch svojich susedov.  

A pes Čoko?

Eva: Postava psíka mi prišla do života vďaka môjmu mužovi. To on mi raz ukázal jedného kokeršpaniela, ktorého sme často stretávali a volali ho Chocolat.

Môj príbeh Kocúr odnaproti sa odohráva v Paríži. Ilustrácie sú od francúzskej ilustrátorky Laury Griffi. Paríž je plný malých uličiek a zákutí, ktoré sa Vám nikdy nepodarí nájsť, aj keď v tomto meste prežijete celý život. Laura žije v Paríži a keď som jej ilustrácie videla po prvýkrát, bola to láska na prvý pohľad. Preto som neskutočne šťastná, že príbeh o Bielkovi a Čokovi ilustrovala práve ona.

Bude sa príbeh Bielka a Čoka ešte nejak vyvíjať? 

Eva: Ó áno. Idylický koniec Bielka a Čoka naruší v druhom dieli záporná postava – pes Karamel.

Okrem toho som napísala aj iné príbehy, ktoré sa zatiaľ schovávajú v mojom šuplíku: Venujem sa v nich klimatickej kríze, pandémii, adopcii, či rôznym chorobám. Napísala som aj o rodičovskom burn-out(e), o ktorom sa ešte veľmi málo hovorí a berie sa skôr ako tabu.

Tieto príbehy sa tiež odohrávajú v Paríži?

Eva: Nie. Paríž je aj bol mojou veľkou inšpiráciou, ale moje ďalšie príbehy sa odohrávajú aj v iných mestách. Možno sa niektoré postavy ocitnú časom aj na Slovensku. Nevylučujem to. Zatiaľ sú však rozbehané po svete. 🙂

Nadchla si sa pre knihy už v detstve alebo to prišlo až časom?

Eva: Rodičia mi čítali z kníh, keď som bola malá. Moj vzťah ku knihám sa budoval už na základnej škole a potom na gymnáziu vďaka recitačným súťažiam. Tie som absolvovala každý rok a veľa z nich som aj povyhrávala. Neskôr som si k literatúre našla svoju cestu cez štúdium francúzskeho jazyka. 

Čo máš práve rozčítané na nočnom stolíku?

Eva: Mám tam štyri knižky, ale momentálne čítam román “La famille Martin” (Rodina Martinovcov) od autora David Foenkinos. Je to môj obľúbený autor.

Máš nejakú obľúbenú literárnu postavu?

Eva: Od môjho útleho detstva mám rada postavu Pinocchia. No počas môjho štúdia literatúry vo Francúzsku som mala rada postavu Emmy Bovary (Madame Bovary). Pamätám si, že na postave Emmy Bovary sa mi páčilo to, že túži po zmene a že má pocit, že nepatrí do sveta v ktorom žije. Je náročná, túži po pozornosti. Čítala som to, keď som mala 20 – 21 rokov a mala som pocit, že jej rozumiem. 

Zmenil sa odvtedy nejak tvoj výber kníh, po ktorých siahneš rada teraz?

Mám prečítané diela všetkých autorov ako sú Flaubert, Zola, Hugo, Balzac, Stendhal. 19.storočie bolo vždy moje obľúbené obdobie. Milujem diela Victora Huga a “Les Misérables” som prečítala niekoľkokrát.

Dnes mám však rada príbehy podľa skutočných udalostí a autobiografické romány, knihy o známych a politických osobnostiach.

No a odkedy som mama, čítam knihy o výchove, psychológii písané odborníkmi a lekármi.

Vraví sa, že v sprche prichádzajú tie najlepšie kreatívne nápady. Máš to tak aj ty?

Eva: Už sa mi stalo, že mi v sprche napadli nejaké myšlienky. Ale ja vačšinou píšem večer alebo v noci, keď všetci spia a je ticho. Vtedy mám najviac nápadov. 🙂