Rozprávky, ktoré
si v sebe nosíte

Ak vo vás dokáže rozprávka niečo vyvolať a vy si ju v sebe po prečítaní nosíte, potom je úloha rozprávky splnená. A presne také rozprávky píše Veruška Bobeková. Jej rozprávkový svet je originálny, farebný a veršovaný. Príbehy sú písané jednoducho, s veľkým citom pre výber slov. Deťom oživia slovnú zásobu a prinesú vašim večerom rytmiku, ktorú oceníte pri uspávaní.

A Veruškin svet obohatí nielen svet detí, ale aj vás, rodičov. Trojica knižiek odhalí príbehy, ktoré vám i deťom vysvetlia a pripomenú vzácnosť inakosti, či čaro šťastia, ktoré neraz nevidíme a pritom ho máme priamo pod nosom.

Kto je Veruška Bobeková?

Každé ráno vstanem za tmy a začnem písať a kresliť. Na písaní milujem úplne všetko. Od prvého písmena, ktoré vyťukám, až po poslednú bodku. A to píšem aj napriek tomu, že som študovala výtvarný odbor a že kreslenie a ilustráciu milujem! Ak si dám ruku na srdce, toto je niečo, s čím som sa narodila. Nikto ma k písaniu neviedol, nikoho som to robiť vo svojom okolí nevidela, napriek tomu mám pocit, že som sa narodila s poslaním písať rozprávky. No a takto nejak vyzerá môj svet…

Pre koho sú moje rozprávky určené?

Moje rozprávky sú určené tak deťom, ako aj dospelým. Vždy som bola skutočne očarená ľuďmi, ktorí ovládali mágiu jednoduchých slov. Tak ich teda používam aj ja. Podľa mňa je rozprávka tak trocha ako rodič – avšak jej výhodou je, že ona si len tak preletí a čosi v nás zanechá. A takto nenápadne a nenásilne sa dá kadečo v deťoch popísať. A nie len v nich! Osobne som presvedčená, že mnoho dospelých nikdy naozaj nedospelo a ak aj áno, isto iste si niekde v sebe nosia svoje malé ja. Nuž, tak vnímam rozprávku ja – ako niečo, čo nikdy nevyjde z módy a dozaista na ňu nikto nikdy nebude príliš mladý alebo príliš starý…

Prečo píšem vo veršoch?

Nikdy som nebola fanúšikom romantických veršov, po prečítaní ktorých som ani na 125-tej strane netušila, o čo ide. Mám rada jednoduchosť a pohyb v slovách. Písanie veršov mi ukázalo, že i s rýmami to je možné. Podľa mňa sa v nich ani náhodou nepíše ľahšie. Avšak mám rada výzvy – a túto som prijala s radosťou! Je to pre mňa neskutočne krásne a upokojujúce, hrať sa so slovíčkami, hľadať medzi nimi tie správne a vhodné. Navyše, nehovoriac o tom, že mnohí v tom vidia ešte čosi viac. Veršovaný text vnímajú ako priateľskejší pre detské ucho, ľahšie sa vraj deťom pamätá a podľa slov mnohých sa s jeho rytmikou dokonca aj príjemnejšie zaspáva… Nuž, čo viac k tomu môžem dodať?

Rozprávky si ilustrujem sama

Možno by bolo na mieste spomenúť, že okrem písania milujem i kresliť. Momentálne na svoje ilustrácie používam fixky. Mám rada spojenie rúk, papiera a vône. A tiež s tým spojené riziko, ktoré fixky so sebou nesú. Trebárs, keď sa pomýlite, už niet cesty späť. Nijaký klik vás nezachráni! Je v tom trochu viac človeka. Je taký viac hmatateľnejší na tom papieri, než na monitore počítača. Čo sa týka môjho štýlu, myslím, že je svojský a často sa stretávam so slovom – originálny. Možno je trochu jednoduchší, avšak ja verím, že i taký dokáže čitateľa zaujať a vtiahnuť ho do seba. Najmä toho detského…

Môj rozprávkový svet tvoria tri knižky

RIPKA

Dnešný svet sa často javí na oko dokonalý – sociálne siete, časopisy, médiá ponúkajú denno denne tisícky fotiek šťastných a krásnych ľudí. Je veľmi ľahké stratiť sa v tom, pozrieť sa na seba do zrkadla a myslieť si, že do toho sveta nepatríme.

Ibaže my patríme! A je dôležité, aby deti, ktoré sa čo i len trochu líšia od ostatných vedeli, že do tohto sveta patria tiež. Každý má právo byť šťastný. Nehovoriac o tom, že to najväčšie šťastie vychádza z nás samých. Mojím tajným želaním je, aby sa každý z nás, či už dieťa alebo dospelý, vedel po prečítaní tejto rozprávky pozrieť s úsmevom do zrkadla a mal sa rád taký, aký je.
K plusu tejto rozprávky patrí i to, že v nej mnohí vidia pomôcku ako dieťaťu citlivo vysvetliť tak ťažkú tému, akou je strata milovaného človeka. Rozprávka vo svojich rýmoch prechádza touto bolestivou témou a učí tak deti lepšie chápať čo to znamená, ak z nášho života naveky odíde ktosi blízky.

Dej: Rozprávka o Ripke je nahliadnutím do denníčka mladého dievčaťa, ktoré sa narodí s rybími ústami. I preto jej rodičia dajú meno Ripka. Je nemá a v očiach jej rodičov veľmi zraniteľná pred svetom. Nuž ju vychováva babička, od ktorej sa Ripka mnohému naučí. Avšak jedného dňa starká umrie a Ripka je náhle odkázaná sama na seba. Cez bolesť a prázdnotu, ktorá v nej po starkinom odchode ostane a za pomoci čarovného klbka, ktoré po nej zdedí, Ripka na vlastnej koži spoznáva, čo je pre ňu v živote naozaj podstatné a dôležité.

Vypočujte si ukážku z knižky (číta Ivana Kuxová)

MARUŠKA

Jednoduchý príbeh na pohladenie, podobný tým, aké nám kedysi zvykli čítať naše staré mamy. Nosnou myšlienkou rozprávky je chuť pomáhať a činiť dobro. Avšak, kde je dobro, tam je zvyčajne aj zlo a v tejto rozprávke stoja títo velikáni bok po boku. Rozprávka o Maruške sa nesnaží nič prikrášliť, no i napriek tomu je svojim obsah jemná, až krehká. Nemá žiaden zámer, chce len potešiť. Pohladiť. Táto rozprávka je doslova ako ušitá na to, aby sa pri nej schúlilo pod paplónom a potom už len usnulo…

Dej: Rozprávka o Maruške rozpráva príbeh mladého dievčaťa, ktoré sa narodí krásne ako obrázok. Dobrá sudička jej navyše do vienka prisúdi i obrovské srdce plné lásky! Avšak radosť Maruškiných rodičov dlho netrvá a končí sa príchodom zlej sudičky. Na Maruškine útle plecia je naložená krutá kliatba, pred ktorou niet úniku. Maruška si z nej najskôr ťažkú hlavu nerobí, ale ako plynie čas, čoraz viac a viac spoznáva, čo do vienka dostala…

Vypočujte si ukážku z knižky (číta Ivana Kuxová)

6 DETÍ

Tajomná rozprávka, ktorá zabaví každého a to od malého po veľkého, od mladého až po starého. Ukrýva v sebe naivitu, hlúposť a odvahu, a to všetko pomiešané a zabalené v troške napätia.
Veľakrát si nechtiac a zaslepene kráčame za svojím a hľadáme šťastie. A ono to šťastie nám občas hľadať vôbec netreba, len keby sme sa lepšie pozreli okolo seba. Častokrát nám bežné a každodenné veci neprídu dôležité. Ale to len dovtedy, dokedy o tie všednosti neprídeme. Dúfam, že aj vďaka tejto rozprávke sa deti, a vlastne aj my dospelí, naučíme tešiť sa z každodenných maličkostí.

Dej: Hlavnými hrdinami tejto rozprávky je šestica detí, ktorá žije opustená v starom dome. Ani jedno z detí si nepamätá svoju minulosť – kto s nimi kedy v tom dome žil, ba ani len kde sú ich rodičia. Spokojne sa spolu hrajú a to až do dňa, kedy cez okno uvidia prichádzať do ich domu čudnú návštevu – mladé dievča s drobným starcom na jej chrbte. Jeho biela brada vo vetre plápolá a v deťoch vyvoláva nejasné spomienky. Na strane druhej je táto rozprávka tiež príbehom mladého dievčaťa, ktoré na lúke stretne únavou zmoreného starca a ponúkne sa, že mu pomôže. To však ešte netuší starcove úmysly a ako sa jej za pomoc odmení…

Vypočujte si ukážku z knižky (číta Ivana Kuxová)

Ďakujem vám za podporu mojich kníh

Počas crowfundingovej kampane sme cieľovú sumu prekročili niekoľkonásobne a vyzbieralo sa neuveriteľných 41 135 €.
Vďaka vašej podpore tak moje rozprávky dostali šancu na život. Pracovala som na nich poctivo a miestami až šialene pedantne. Vložila som do nich svoje celé ja. Som hanblivá a plachá, hádam miestami aj málo sebaistá, ale za svojimi rozprávkami si stojím. Knihy sú plne ilustrované, majú pevnú väzbu s rozmerom 17 x 17 cm a každá má zhruba 60 strán.
Teraz si ich môžete zakúpiť v e-shope priamo tu na stránke, no aj v kamenných kníhkupectvách, z čoho sa veľmi preveľmi teším. Verím, že urobia radosť malým i veľkým.

Ďakujem!
vaša Veruška ♥