O obede, ktorý naštartoval Ezopo
Bola zima, jamajský taxikár mal v aute naplno pustené reggae a ako to už býva zvykom, keď sa niekam ponáhľate, vyhodil ma dve ulice pod Kolibou – pod miestom, kde som sa mala stretnúť s chalanmi a pokecať o novom projekte. Dofrasa, akoby som už aj tak nemeškala (s tým však Tomáš a Ivan určite rátali, už ma nejaký ten piatok poznali). Dobehla som do reštaurácie a namierila si to rovno za nimi, čakali ma za stolom pri okne. Zalapala som po dychu, dala dole šál a schytila reštauračné menučko.
Okrem grilovaného kurčaťa a vývaru sa v ten deň podávalo aj čosi iné.
„Vedela si, že vydať knihu stojí majland?“, privítal ma rozhorčene Tomáš.
Tomáš Rosputinský rozpráva vždy so zápalom, či už hovorí o svojich plánoch, „hajruje“ ľudí alebo si vyberá jedlo z obedového menu. Oproti sedel Ivan Dvoran. Kľuďas, stratég, ten typ, čo si dobre premyslí, kým niečo povie. Spolu to už v biznise ťahajú dlho. Pár rokov dozadu založili reklamnú agentúru This is Locco, popritom rozbehli úspešný slovenský startup Staffino. Práve do spomínanej reklamky už zavialo rôzne projekty, jedným z nich boli aj crowdfundingové kampane na knihy. Práve vďaka tomuto projektu sa chalani dozvedeli ako to v knižnom svete chodí.
„Mia, vieš čomu nerozumiem?“, spýtal sa ma Tomáš, ale vôbec nečakal na moju odpoveď. Pobúrene pokračoval ďalej a popritom krájal mäso na tanieri.
Knižný svet je u nás postavený úplne na hlavu! Predstav si, že mesiace, alebo aj rok, píšeš knihu a potom sa musíš ešte zadĺžiť, aby si ju vôbec vydala. A vieš čo je najhoršie? Nikto ani len netuší, že ty si nejakú knihu vôbec napísala. Sedí v kníhkupectve na poličke a padá na ňu prach.
„Je to úplne uletené”, zapojil sa do horlivej debaty Ivan. „Autori sa častokrát musia reálne zadĺžiť, požičať si od rodiny, aby knihu vôbec vydali. Gramatické a štylistické úpravy, grafika, ilustrácie, tlač – celé ich to vyjde tak na 5 000 eur. A v tom ešte nemáš započítaný marketing. Takže ty máš doma vytlačených tisíc kusov kníh, ale nikto nevie, že si ich má kúpiť.“
S chalanmi sme na obede preberali aj možnosť, kedy autor vydá svojhu knihu cez vydavateľstvo. V tom prípade dostane za predanú knihu maximálne 10% z ceny (zväčša však dostanú 60 centov za knihu). To neznie ako „výhodný deal“, však? Zvyšok pohltí vydavateľstvo, ktoré musí zaplatiť náklady spojené s tlačou kníh a distribútor, ktorému ide zo zisku rovno polovica. Nejak sa tie knihy predsa do kníhkupectiev dostať musia.
Tomáš s Ivanom nezvykli na veci len tak kydať. Ak našli problém, snažili sa ho vyriešiť. Neprispôsobovali sa veciam, ktoré nefungovali a to sa mi na nich vždy páčilo. Plávať proti prúdu mi vždy imponovalo. No a teraz za mnou prišli s ponukou, ako spraviť knižný svet o trochu viac fér:
Musíme “len” zmeniť spôsob vydávania kníh. Ideš do toho s nami?“, zaznelo na konci obeda.
Moje meno je Mia a v ten deň som sa rozhodla, že do toho idem. Koniec koncov, časť mojej obľúbenej knihy mám vytetovanú priamo na koži. Názov Ezopo som mala odložený v šuplíku už nejaký ten rok. Príbehy ma obklopujú celý život. Teraz to všetko do seba zapadá.
Od toho osudového obeda ubehlo niekoľko mesiacov, vypili sme zopár spoločných káv a vín. Postupne sme vybudovali model crowdfundingového vydavateľstva, prekopali sme spôsob odmeňovania autorov, tak aby im predaj kníh neprinášal len radosť, ale aj poctivo zarobené peniaze. Napísali sme texty, nahodili web, pustili sa do prvých knižných kampaní.
Z eventovej markeťáčky, ktorá niekoľko rokov obdivovala startupy, ktoré menia (podnikateľský) svet sa stala startupistka, ktorá má novú misiu: zmeniť svet vydávania kníh. Tradičný model sme obrátili hore nohami. Vytvorili sme prvé crowdfundingové vydavateľstvo na Slovensku, ktoré dáva čitateľom moc.
Moc rozhodnúť o tom, či knihu vydáme alebo nie.
A to je len začiatok. 💪